Slováci sú odpradávna národom programátorov. Pozornejšia analýza slovenských ľudových rozprávok totiž jasne ukazuje, že naši dávni predkovia poznali virtuálnu realitu a ich zážitky z druhého života sa zachovali ústnym podaním .
Naozaj, keď pochopíme, že slovenské rozprávky nie sú nič iné ako slovné podanie príhod, ktoré ich pôvodný rozprávač zažil, resp. pozoroval vo virtuálnom svete, okamžite sa objasnia aj ďalšie inak nepochopiteľné javy – napríklad ako môže náhle v celej krajine zmiznúť soľ (Soľ nad zlato). V realite protirečiace prírodným zákonom, ale vo virtuálnom svete hravo realizovateľné sú aj ďalšie rozprávkové javy – Hrnček var!, či okamžité postavenie zlatého a strieborného kaštieľa zo zlatej a striebornej halúzky (Stratený chlapec).
Alebo v rozprávkach populárny výskyt javu, kedy kráľ na vyjadrenie radosti (žiaľu) „dal mesto obtiahnuť červeným (čiernym) súknom“ (Popolvár najväčší na svete)… zaradenie takého jasne nepraktického a aj drahého nezmyslu do deja rozprávky predsa nemohlo vychádzať z reality, veď kto by (okrem ojedinelých súčasných „umelcov“) takto zbytočne obliekal stavby do textilu…
Patavedecký dôkaz našej programátorskej histórie a mnoho ďalšieho nájdete v príbehu Čo prezrádzajú rozprávky, prípadne ďalšie dielka na vyskoc.blog.sme.sk/t/46928/pataveda